Kremnická mincovňa je jedným z najstarších nepretržite vyrábajúcich výrobných podnikov nielen v Európe, ale aj na svete. V Kremnici sa takmer sedem storočí nepretržite vyrábajú minciarske produkty, ktoré patrili a aj dnes patria medzi špičku vo svete (od roku 1329). Kremnická mincovňa je od roku 1955 chránená ako národná kultúrna pamiatka.
Ako bolo potvrdené v archívnych dokumentoch, v týchto priestoroch prevádzka a s tým súvisiace činnosti k výrobe minci a medailí, existuje a je písomne potvrdená na tomto mieste už viac ako 560 rokov. K unikátnym hodnotám mincovne patrí aj jej archív, v ktorom sú zachované dokumenty o činnosti mincovne od roku 1630 , čo je najstarší „ podnikový“ archív historickej výrobnej prevádzky – závodu nielen u nás a pravdepodobne aj v strednej Európe.
Uhorský kráľ Karol Róbert z Anjou v roku 1328 povýšil Kremnicu z osady, ktorá vyrástla okolo bohatých nálezísk zlata, na slobodné kráľovské mesto a zároveň jej pridelil privilégium na prevádzkovanie mincovne. Prvými vyrazenými mincami v kremnickej mincovni boli strieborné groše, pravdepodobne v r. 1329 a v roku 1335 aj zlaté florény, o čom svedčí písomná zbierka. Začiatkom druhej tretiny 14. storočia to boli dukáty, ktoré dostali prívlastok “dobré kremnické dukáty “ a stali sa na niekoľko storočí tvrdou valutou v celej strednej Európe, pre svoju krásu a konštantne vysokú rýdzosť zlata. Postupom času sa tu vyrábali mince pre rôzne menové sústavy, zo začiatku to boli mince zo striebra a zlata, neskôr aj z iných kovov (toliare, dukáty, groše a i.). Od konca 15. storočia sa začalo v Cremnychbani rozvíjať aj medailérstvo. Repliky kremnických renesančných a barokových medailí sa doteraz razia aj v niektorých zahraničných mincovniach.
Obdobie najväčšej slávy kremnickej mincovne sprevádzalo používanie vretenového raziaceho stroja - balanciéra. Toto zariadenie zaviedol v Kremnici známy technik, rytec a medailér švédskeho pôvodu, Daniel Warou v roku 1710. Na takomto stroji bolo možné raziť mince na tzv. moderný spôsob, ktorý sa používa dodnes. Kremnica sa tak stala prvým miestom použitia balanciéra na razbu mincí v strednej Európe. Podľa kremnického vzoru začali túto techniku používať aj mincovne vo Viedni a v Prahe.
Najväčší objem výroby zaznamenala kremnická mincovňa v druhej polovici 18. storočia za cisárovnej Márie Terézie. V poslednej štvrtine 19. storočia sa stala jedinou mincovňou bývalého uhorského kráľovstva a mala tiež monopol na rafináciu drahých kovov.
V roku 1986 sa dokončil nový závod, do ktorého sa presunula výroba mincí. V pôvodnej budove ostala produkcia medailí. Do začiatku 90. rokov minulého storočia bola mincovňa v Kremnici jediným výrobcom mincového obeživa pre Československo. Od prvého januára 1993 plnila túto úlohu pre nezávislú Slovenskú republiku. V závere roka 2008 vyrazila táto mincovňa aj nové slovenské euromince.
Kremnická mincovňa je dnes stelesnením symbiózy minulosti a prítomnosti, mesta a podniku. Je výrobným podnikom a zároveň stánkom kultúry a umenia, symbolom štátnej zvrchovanosti. Tento objekt zohráva kľúčovú úlohu v chápaní európskej histórie a kultúry, má medzinárodný rozmer a prispieva k vytváraniu európskej identity.
Ďalšie informácie: