Jazda v drevených vagónikoch historickej lesnej železničky nádherným vidieckym prostredím a očarujúcou prírodou, sprevádzaná pískaním lokomotívy umožňuje vrátiť sa v čase tam, kde sa kedysi zvážalo drevo.
Pre vyriešenie dopravy dreva v povodí Čierneho Hrona nariadilo Ministerstvo pôdohospodárstva v Budapešti už v roku 1898 Riaditeľstvu Štátnych lesov vypracovať a predložiť zdôvodnenie výstavby lesnej železnice. Návrh s príslušným ekonomickým zdôvodnením bol predložený v roku 1901 a ešte v tom istom roku sa začalo s trasovaním lesnej železnice z Hronca do Čierneho Balogu. Prvý, 10,4 km dlhý úsek koľajníc s tradičným rozchodom 760 mm bol vybudovaný v r. 1908 medzi Hroncom a Čiernym Blhom (dnešný Čierny Balog). Ďalšie vetvy, vedúce do väčšiny dolín povodia Čierneho Hrona, vznikali postupne, aj za pomoci zajatcov v 1. svetovej vojne.
Dĺžka všetkých tratí dosiahla postupne 131,98 km, a vyšplhali sa až k tajomnému Dobročskému pralesu pod Klenovským Veprom. Najmenší polomer oblúka trate bol 60m, najväčší sklon trate 70 promile. Po dobudovaní sa stala najdlhšou zo všetkých 40-tich lesných železníc na Slovensku. Od začiatku prevádzky v roku 1909 až do jej likvidácie sa po nej prepravilo okolo 15 miliónov metrov kubických dreva a reziva, ako aj veľké množstvo ostatného materiálu. V období plnej prevádzky lesnej železnice priemerná ročná kapacita činila okolo 220 tisíc metrov kubických. V rokoch 1927-1962 fungovala aj verejná osobná doprava na úseku Čierny Balog - Štiavnička a späť. Na zvládnutie prepravy takéhoto rozsahu mala Čiernohronská lesná železnica k dispozícii 7 parných a jednu motorovú lokomotívu. Najstaršími parnými lokomotívami boli trojnápravové úzkokoľajné lokomotívy typového radu U 34 901 vyrobené v roku 1909 v Budapešti. Do súčasnosti sa zachovala jedna, ktorá sa dnes nachádza vo Vychylovke a premáva na Historickej lesnej úvraťovej železnici.
Po zastavení jej prevádzky dňom 31.12.1982 bola odsúdená na zánik zošrotovaním. Podľa rozhodnutia vlády SSR mala byť železnica do r. 1985 úplne zlikvidovaná, nakoľko prepravu dreva mali zabezpečovať ťažké automobily. V roku 1982, pred ukončením svojej prevádzky, sa však z podnetu posledného výpravcu LŽ K.Auxta podarilo miestnym aktivistom SZOPK v Hronci pretlačiť zápis ČHŽ do Ústredného štátneho zoznamu kultúrnych pamiatok. Kontinuálnu prácu na zreštaurovaní a znovu sprevádzkovaní ČHŽ potom iniciovala skupina architektov z URBIONU Banská Bystrica pod vedením V.Paška a K.Kubičkovej (Jančurovej) a začala sa hneď v lete 1983. Vznikla tradícia dobrovoľných pracovných táborov STROMU ŽIVOTA, ktorá sa postupne rozšírila aj na ďalšie pamiatky a zaujímavosti na Slovensku.
K opätovnému obnoveniu jej prevádzky došlo v 1.5.1992, odkedy je táto Národná kultúrna pamiatka sprístupnená ako turistická atrakcia na zachovanom 16km úseku. Nástupná stanica historickej železničky je v Hronci, trasa vedie okolo Čierneho Balogu do Svätojánskej alebo Vydrovskej doliny známej unikátnym Lesníckym skanzenom. Vozový park pozostáva z dvoch parných lokomotív, šiestich motorových lokomotív a zrekonštruovaného motorového vozňa M21 004. Lokomotívy sú v prevádzke spolu so súpravou historických osobných vozňov. Časť z nich vrátane reštauračného vagóna, je v prevedení letných vyhliadkových vagónov, ktoré umocňujú priamy zážitok z jazdy a prírody. Tieto vagóny získala ČHŽ prestavbou pôvodných nákladných vagónov, v jednom prípade ide o originálny letný vyhliadkový vagón zachránený zo zrušenej trate Ružomberok - Korytnica Kúpele. Záujem cestujúcich však prevyšuje ponuku a ČHŽ n.o. v súčasnosti okrem prevádzky zabezpečuje aj rekonštrukcie ďalších osobných vagónov pre prevádzku.
Ďalšie informácie:
https://www.rail.sk/arp/slovakia/history/h900.htm
https://www.vydrovskadolina.sk/mediafiles/avatar/chz-2011.pdf
https://www.zeleznicne.info/view.php?cisloclanku=2009030011