Kláštorný komplex Hronský Beňadik - národná kultúrna pamiatka
Opátstvo bolo založené v poslednej tretine 11. stor., kedy vznikla aj prvá románska trojloďová bazilika sv. Benedikta. Táto stála až do polovice 14. stor., keď začali so stavbou dnešnej monumentálnej gotickéj katedrály. Kláštor stál zrejme už pred rokom 1075, ku ktorému sa viaže jeden z najstarobylejších písomných dokumentov, týkajúcich sa Slovenska. Kráľ Gejza I. roku 1075 obdaroval kláštor v Hronskom Beňadiku početnými majetkovými právami. Táto tzv. zakladajúca listina bola vlastne súpisom majetkových práv už existujúceho kláštora.
Kláštor sa stal významným strediskom kultúrneho života a kláštornej vzdelanosti v stredoveku. Vznikali tu pamiatky výtvarného umenia, hudobnej kultúry, liturgie a teologickej spisby. Do jeho kompetencie patrilo vydávanie takmer všetkých druhov písomností, potvrdzovanie a overovanie listín, kláštor pôsobil ako úradný činiteľ pri sporných majetkových záležitostiach a bol miestom na deponovanie cenností a archívov, viedol si vlastný archív a pod.. Dôležitou kapitolou je obdobie protitureckých bojov, kedy bol kláštor prestavaný na pevnosť, majúcu dôležité postavenie v systéme obrany banských miest proti tureckým útokom. Bola súčasťou reťaze pevností, do ktorej patril napr. aj Nový zámok v Banskej Štiavnici. Po zabratí Levíc Turkami v r. 1663 sa stala nakrátko priamo pohraničnou pevnosťou, chrániacou cestu pozdĺž Hrona na sever.
Centrálnou časťou pôdorysu stredovekého kláštora je rajský dvor dookola s krytou arkádovou krížovou chodbou. Toto nádvorie slúžilo najmä ako cintorín. Okolo dvora stáli kláštorné objekty. Gotický trojloďový chrámový kostol stál na severnej strane areálu. Trojlodie je zaklenuté krížovými rebrovými klenbami. Na južnej strane kostola sa zachovalo jedno krídlo gotickej krížovej chodby, ku ktorej prilieha na juhovýchodnej strane gotická sakristia a nad ňou na druhom podlaží neskorogotická kaplnka sv. Krvi dokončená 1489. Ostatné krídla vnútorného nádvoria sú neskoršie. V období existencie kláštora vznikla neskorogotická vstupná brána s vežou, ktorá dnes tvorí severozápadný rizalit stavebného komplexu. Jej podjazd je zaklenutý valenou klenbou. Nevieme, či bol kláštor ohradený alebo opevnený pred renesančnou prestavbou.
Renesančná pevnosť vznikla na ploche asi trikrát väčšej, než boli pôvodné rozmery kláštorného komplexu. Stavebné úpravy sa najmenej dotkli mohutnej sýpky, do ktorej zvážala ostrihomská kapitula úrodu zo svojich majetkov na strednom Slovensku. Je dlhá vyše 60 m a široká asi 10 m, členená na 4 podlažia. Centrálnu stavbu renesančnej pevnosti pred útokom chránil ešte vonkajší veniec opevnenia. Pevnosť zásoboval vodou neďaleký prameň, od ktorého vybudovali unikátny keramický rúrkový vodovod smerom k dnešnej studni na nádvorie.
21. júla 1881 postihol objekt veľký požiar natoľko, že sa ostrihomská kapitula rozhodla pre rozsiahle úpravy. Objekt dostal neogotickú úpravu, ktorej za obeť padlo mnoho dovtedy pomerne zachovaných častí areálu. Gotické pamiatky umiestnili, okrem malých výnimiek v arcibiskupskom múzeu v Ostrihome. Z pôvodného inventára ponechali v chráme len niekoľko sôch, predovšetkým 3 plastiky z pôvodného hlavného oltára (sv. Scholastika, Madona a sv. Beňadik, neskorogotické od majstra z okruhu Jakuba Kaschauera), korpus na kríži pod triumfálnym oblúkom, gotický pravdepodobne zo 14. storočia, polychromovaná drevorezba, na ramenách kríža symboly 4 evanjelistov. Ďalšou zo zachovaných je plastika Krista z Božieho hrobu, novogotická, s pohyblivými rukami, pôvodná je tiež Madona z poslednej tretiny 14. storočia pochádzajúca zo Spiša (tzv. Madona Juraja Richwaldského), ktorá je umiestnená v kaplnke sv.Krvi.
Text: Obec Hronský Beňadik
Ďalšie informácie:
https://www.benadik-klastor.sk
https://sk.wikipedia.org/wiki/Benedikt%C3%ADnsky_kl%C3%A1%C5%A1tor_(Hronsk%C3%BD_Be%C5%88adik)
https://www.zamky.sk/?q=node/3&mon=6121229
https://www.sharkan.net/1216-klastor-v-hronskom-benadiku