Cez eurofondové agentúry tečú úplatky

 

03.06.2016 | Ján Kováč

Kto chce eurofondy, objedná si služby poradenskej agentúry. Aj s vedomím, že slúži ako sprostredkovateľ úplatku. Vyplýva to z prieskumu, ktorý medzi prijímateľmi grantov z Pôdohospodárskej platobnej agentúry (PPA) uskutočnil týždenník TREND a Nadácia Zastavme korupciu.

 

Že úplatky sprostredkúvajú všetky alebo väčšina agentúr, tvrdí takmer polovica respondentov. Ďalších 34 percent uviedlo, že tak fungujú niektoré. Prijímatelia vo svojich odpovediach poskytli aj ďalšie zaujímavé informácie o korupcii, ktoré by mali poslúžiť ako základ pre hľadanie riešení.

 

Bez úplatku ťažšie

Rezort pôdohospodárstva je spolu s dopravou a životným prostredím jedným z troch „najbohatších“ rezortov. V dvoch eurofondových operačných programoch na roky 2014 až 2020 spravuje celkovo 3,3 miliardy eur. Rezort je mimoriadne dôležitý, lebo má za úlohu odstrániť slovenskú slabinu, ktorou sú veľké regionálne rozdiely v kvalite života.

Niekde je pracovných príležitostí neúrekom a chýbajú tam pracovníci. Z iných regiónov sa ľudia musia za prácou vysťahovať. Aby sa to zmenilo, štát z eurofondov investuje do samospráv, do lepších škôl, ciest a kanalizácií, dotuje farmárov. Rozdiely medzi regiónmi sa napriek tomu nezmierňujú.

Sú podľa vás agentúry sprostredkovateľom úplatkov? 

  

PRAMEŇ: prieskum TRENDU a Nadácie Zastavme korupciu

 

Často počuť o korupcii a úplatkárskych praktikách, čo bol impulz pre prieskum TRENDU a Nadácie Zastavme korupciu. Zámer bol osloviť anonymným elektronickým dotazníkom čo najviac z  1 500 najväčších prijímateľov grantov od PPA. S vyhľadaním e-mailových adries pomohol portál Finstat.sk. Keďže nie všetky sú verejne dostupné, celkovo sa podarilo dotazník doručiť zhruba šiestim stovkám prijímateľov. Na väčšinu otázok odpovedalo 90 z nich.

Výsledky? Začnime tým, že PPA má medzi prijímateľmi veľmi zlú reputáciu. Necelá pätina respondentov si myslí, že o peniazoch rozhoduje spravodlivo alebo väčšinou spravodlivo. Ostatní tvrdia opak. Pri otázke o korupcii je pomer optimistov a pesimistov podobný. Len 26 percent si myslí, že grant od PPA sa dá získať aj bez úplatku. Ostatní buď tvrdia, že to bez úplatku nejde vôbec, alebo len v zriedkavých prípadoch. Prípadne iba za určitých okolností – ak máte vzťahy na PPA alebo ak ide o malý projekt.

Úplatkárstvo funguje sofistikovane. Spravidla sa na ňom nepodieľajú pracovníci PPA. Väčšina respondentov v prieskume potvrdila, že takúto skúsenosť nemá. Z ich ďalších vyjadrení však vyplýva, že úplatky tečú cez legálne provízie sprostredkovateľských agentúr. Tie navyše úplatky od prijímateľov pýtajú, reagovali na ďalšiu otázku prijímatelia. Takúto skúsenosť má zhruba každý druhý. Úplatky podľa nich pýtajú buď zástupcovia poradenskej firmy, alebo vyberači, ktorí oficiálne pre nikoho nepracujú. Len majú vplyv na rozhodovanie alebo to aspoň o sebe tvrdia.

Kto podľa vás berie úplatky v súvislosti s grantmi PPA? 

PRAMEŇ: prieskum TRENDU a Nadácie Zastavme korupciu

 

Preč s hodnotiteľmi

TREND a Nadácia Zastavme korupciu v prieskume nechali respondentom priestor aj na návrhy opatrení, ktoré by situáciu podľa nich mohli zlepšiť. Najčastejšie uvažovali o odstránení subjektívneho hodnotenia, rozhodovať by mali len objektívne a jasné kritériá. Dnes majú veľký vplyv na hodnotenie a manévrovací priestor pri udeľovaní bodov takzvaní „nezávislí hodnotitelia“. Podľa niektorých respondentov sú znalci a komisie zdrojom korupcie, sú prepojení na pracovníkov PPA, s ktorými sa delia o províziu. Nahradiť by ich mohli jednoznačné kritériá ako výmera fariem alebo počet zamestnancov.

V hodnotení vidí problém aj odborníčka na regionálny rozvoj Jela Tvrdoňová, ktorá spolupracuje s Európskou komisiou. Aktuálne sa podieľa na príprave novej smernice, podľa ktorej sa majú hodnotiť projekty vidieckych verejno-súkromných partnerstiev.

„V tejto oblasti je hodnotenie založené na subjektívnom pohľade hodnotiteľa, preto je potrebné, aby ho vykonali odborníci s dlhoročnou praxou v strategickom plánovaní,“ uviedla pre TREND.

Tieto partnerstvá, miestne akčné skupiny, sa teraz usilujú o troj- až štvormiliónové granty. Mali vypracovať rozvojové stratégie postavené na princípe „zdola nahor“. Podľa J. Tvrdoňovej tieto stratégie hodnotili úradníci s nedostatkom skúseností, ktorí mohli pochybiť. Viaceré dobre fungujúce partnerstvá preto môžu o podporu z EÚ prísť a iné, založené narýchlo a len kvôli grantu, naopak, podporu získajú.

Ďalším návrhom respondentov prieskumu je zvýšenie transparentnosti. PPA by podľa nich mala zverejňovať hodnotenie úspešných aj neúspešných projektov, aby sa dali porovnať. Ministerstvo pôdohospodárstva tvrdí, že pod novým vedením Gabriely Matečnej (SNS) uvažuje rovnako.

Podľa Michala Feika z odboru komunikácie a marketingu chcú eliminovať subjektívne kritériá, zaviesť len objektívne a zverejňovať výsledky hodnotenia. Podobne sa vyjadril nový riaditeľ PPA Juraj Kožuch. Prijímateľom odporučil, aby korupčné požiadavky nahlasovali polícii.

„Žiadni vybavovači, žiadni lobisti u mňa nemajú dvere otvorené,“ povedal v diskusnej relácii Rádia Slovensko Z prvej ruky. A dodal, že nechápe, prečo si žiadatelia o granty najímajú agentúry: „Každý zdatný, aj stredoškolsky vzdelaný človek by vypracovanie projektu zvládol.“

Považujete proces rozhodovania o grantoch za spravodlivý? 

PRAMEŇ: prieskum TRENDU a Nadácie Zastavme korupciu

 

Zbytočná byrokracia

Prijímatelia to vidia inak. Až 80 percent respondentov prieskumu tvrdí, že ich zahlcuje zbytočne zložitá byrokracia. PPA od nich napríklad žiada informácie, ktoré sú verejne dostupné alebo ich majú k dispozícii iné úrady. Aj to dáva do rúk tromfy eurofondovým vybavovačom. Podľa respondentov prieskumu by pomohlo aj to, keby eurofondy boli menej lukratívne a dostupnejšie pre širšiu skupinu prijímateľov. Napríklad grant by mal pokrývať menšiu časť celkovej investície, aby prijímateľ platil väčšiu časť zo svojho.

Podobné odporúčania posielajú na ministerstvo aj vidiecke združenia. Rezort na ne v rokoch 2014–2020 vyčlenil 200 miliónov eur, čo je takmer štyrikrát viac ako v predchádzajúcich siedmich rokoch. Zároveň sa však rozhodol, že k vybraným združeniam bude štedrejší. Podľa informácií TRENDU sľubovali priekupníci vybavenie grantu za úplatok 100-tisíc eur. Nové vedenie ministerstva dnes rieši problém: neúspešné združenia vytvorili iniciatívu za nápravu stavu, úspešné požadujú, aby sa na hodnotení nič nemenilo.

Podozrivé sú aj ďalšie granty PPA. TREND písal o verejných súťažiach na kamerové systémy. Nízka účasť firiem a ich opakované zloženie v súťažiach naznačuje, že boli vopred dohodnuté. Poslankyňa za OĽaNO-Nova Veronika Remišová zase kritizovala dotácie na penzióny. Podľa nej sa z nich nakupovali predražené zariadenia a aj do lokalít s prebytkom ubytovacích kapacít. „Je tam časť podnikateľov, ktorí si postavili zariadenia zo svojich peňazí, zadlžili sa, potom je tu druhá skupina vyvolených, ktorí dostali dotáciu,“ povedala V. Remišová v relácii Z prvej ruky. 

 

Dotaznik o korupcii PPA.pdf